Zabudnutá premiéra Barbiera alebo Ako diváka nedostať do divadla

Autor: Július Žatko | 8.2.2013 o 16:42 | (upravené 8.2.2013 o 17:22) Karma článku: 9,12 | Prečítané:  1775x

Dnes a zajtra sa v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave koná premiéra Rossiniho opery Barbier zo Sevilly. Tak to aspoň hlása pútač na historickej budove v centre Bratislavy. Divadlo má permanentne problém zaplniť hľadisko a Rossiniho opera ako ľahšie sústo má šancu diváka pritiahnúť. Musel by však o tom vedieť.

Skutočný fajnšmeker a znalec divadla má svoje cestičky, ako sa k informáciám dostať. Na stránke SND sa dá nájsť program divadla na celú sezónu, vrátane plánovaných premiér. Divákov-fajnšmekrov však nie sú tisíce, myslím, že ani stovky a tak je celkom pochopiteľné, že ak chce divadlo prežiť, musí vyvinúť primerané marketingové aktivity.

Žiaľ, zatiaľčo v súvislosti s vedením SND sme v posledných rokoch svedkami dynamického vývoja, po marketingu akoby zľahla zem. Nepochybujem, že v divadle útvar, obsahujúce v sebe magické slovíčko "marketing" existuje, ostáva pre mňa ako diváka SND záhadou, čo robí.

Dnes a zajtra je premiéra v Opere SND. Dá sa predpokladať, že návštevnosť bude najväčšia z Bratislavy a okolia, keďže divadlo sídli na krásnom modrom Dunaji. Iste, možno príde aj návštevník zo vzdialenejšej časti Slovenska, z Liptova, z Horehronia, Zemplína či Šariša, vzhľadom na časovú náročnosť však musí okrem samotnej návštevy divadla rátať s rezerváciou ubytovania, čím sa mu návšteva predstavenia na rozdiel od miestnych divákov trochu komplikuje. Z toho mi vychádza, že cieľová skupina, ktorú by mal marketing predovšetkým podchytiť, je z Bratislavy a okolia.

Všimli ste si v Bratislave a v okolí aspoň náznaky marketingových aktivít ohľadom premiéry?

Pútač na balkóne historickej budovy SND v centre Bratislavy je niečo, čo môžeme považovať za samozrejmosť. Donebavolajúce je ignorovanie šance osloviť diváka, ktorý si príde kúpiť lístky na niektoré z predstavení SND a chtiac-nechtiac musí chvíľu stáť v rade pri pokladni. V historickej budove v pokladni sa nachádza televízor a na ňom bežia upútavky. Ak máte čas, celkom určite si ich choďte pozrieť. Dlhé minúty sa "vysielanie" venuje inscenáciám činohry a po nich beží upútavka na takmer DVA ROKY starú akciu - Krišťáľový ples. O premiére opery Barbier zo Sevilly, divácky vďačného predstavenia, ľahko stráviteľného sústa, ani stopy.

Otvoríte dennú tlač, v tlačenej, či elektronickej verzii na internete. Schválne, našli ste reklamu na dnešné predstavenie? Ja nie. Snáď len krátky článok v novinách, s  upútavkou na Janu Kurucovú, slovenskú speváčku, spievajúcu dlhodobo v zahraničí, ktorá bude v dnešnej premiére spievať hlavnú postavu. Priznám sa, patrím medzi ľudí, ktorí nepoznajú Janu Kurucovú. Divadlo však podľa mňa nešťastne spojilo dve veci. Jednou je samostatná propagácia predstavenia spojená s marketingovými aktivitami, ktorých úlohou je navnadiť diváka na návštevu predstavenia. Tou druhou je priblíženie úspešnej, možno však pre mnohých menej známej slovenskej speváčky. Takto dostáva na frak propagácia premiéry a tiež fakt, že okrem pani Kurucovej spievajú v predstavení ďalší skvelí speváci, ktorých by divadlo mohlo ako lákadlo použiť.

Niekto namietne, že v rozpočte SND je na marketing málo peňazí. Nuž ale potom to môžeme rovno celé zabaliť. Ak nebudú peniaze na marketing, zákonite nebude priestor na oslovenie divákov a tak naša umelecká špička neraz spieva pred nie poloprázdnym, ako skôr takmer prázdnym hľadiskom. Keď je naozaj zle, tak treba urobiť niečo, čo divadlo stáť veľa nebude. Však keby sa len keby pred divadlom striedali umelci, či aspoň hostesky v kostýmoch, rozdávajúc letáky s pozvánkami, tak, ako ich rozdáva istý striptízový podnik na Michalskej, keby za každé dve zakúpené vstupenky mohla ísť tretia osoba do divadla zdarma, keby sa z divadla centrom mesta niesli zvukové upútavky, keby niekoľkokrát denne z balkóna SND zaznela naživo niektorá z árií s predchádzajúcou primeranou publicitou, čo tak urobiť súťaže o lístky, osloviť veľké firmy s ponukou na výhodné ceny predstavení? Čo tak vymiesť všetky televízie a najmä vďačné ranné formáty ako Ranná káva, Řaňajky, či popoludňajšie "klábosárny" Doma s ..., Doma je doma a pod. Miesto toho si môžeme na zastávkach MHD všimúť pútače, niektoré už zdiaľky nevyzerajú príliš lákavo, sú sfarbené do hneda, v strede s klietkou a ženskou hlavou vo vnútri. Nuž, umelecký autor pútača možno do neho zakomponoval hodnotnú myšlienku. myslím si však, že sa minul účinku tak, ako sa míňa účinku snaha dostať diváka do divadla.

To by však muselo mať SND jasnú marketingovú koncepciu, ktorá organicky nadviaže na dramaturgickú koncepciu. Znamenalo by to mať už vo fáze prípravy predstavenia premyslenú a načasovanú stratégiu marketingových aktivít, od rozhovorov spevákov, cez mediálne kampane, reklamné kampane, spoluprácu so sponzormi, atď. Mám silné pochybnosti, či niečo také v divadle existuje a tak nám asi nateraz neostane nič iné, iba sa nechápavo prizerať, ako divadlu pomedzi prstami uteká príležitosť pritiahnuť diváka hoci aj pomerne nízkorozpočtovými prostriedkami. Napriek tomu držím Barbierovi zo Sevilly palce a dúfam, že aj napriek biednemu marketingu si predstavenie svojho diváka nájde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?