Milanko, pár slov na rozlúčku

Autor: Július Žatko | 2.5.2013 o 1:07 | (upravené 2.5.2013 o 10:07) Karma článku: 15,80 | Prečítané:  6177x

Milan, pamätáš sa na naše prvé stretnutie? Ja som bol mladý učiteľ na Gymnáziu Matky Alexie na Palackého ul., ešte študent matfyzu, hľadajúci pevnú pôdu pod neistými učiteľskými nohami a Ty kapucín, ktorého študáci úplne "žrali".

Bolo to niekedy v rokoch 1995-1996-1997 a Ty si bol pre mňa neuveriteľne pútavá osobnosť. Kapucín v habite, ktorého neodmysliteľnou súčasťou bol malý kohút, kohútik. Vtedy si vošiel do dejín, keď si na koncertoch Kapucínov a Stanleyho pri pesničke Kohútik jarabý kikiríkal tak, ako to už neskôr nikto neprekonal. Sám som mal možnosť si to pred pár rokmi vyskúšať na koncerte v Ružinovskom dome kultúry, ale ver mi, Milan, ani zďaleka to nemalo na to Tvoje povestné kikiríkanie!

Po niektorej z kapitúl, kde sa volí provinciál, si bol v rámci migrácie poslaný - myslím - do Žiliny. Niekto by povedal: Zíde z očí, zíde z mysle. Pri mojej záľube v cestovaní a pri mojich obľúbených návštevách kapucínskych kláštorov po Slovensku, pri rôznych primíciách, vysviackach, sľuboch bratov Kapucínov bolo takmer nemožné, aby som Ťa aspoň z času na čas nestretol. Vysmiaty, obklopený hŕbou ľudí, vykrúcajúcich hlavy k nebu, keď si ich potmehúdsky presviedčal o niečom, čo znelo ako najskutočnejšia skutočnosť, avšak išlo len o v tej chvíli naservírovanú "kačicu".

Pred časom som zvykol chodievať na folklórne festivaly do Terchovej, cestou tam, či naspäť bol vždy čas na návštevu kláštora v Žiline. Pamätám si, keď som bol na jednej z omší miništrovať, vtedy, keď si ju Ty slúžil. Mohlo mi zapnúť, že to nebude len tak - okrem ľudu si privítal aj mohutnú asistenciu - "nášho kamaráta Julka", v tej chvíli som myslel, že sa prepadnem pod zem, ale Ty si sa ani zďaleka nechystal vo vítaní končiť, naopak, ľudu si porozprával, kto som, čo som, až potom sme mohli pokračovať.

Naše posledné stretnutie v Pezinku bolo pred pár týždňami, u Molnárovcov, kedy som veľmi spontánne došiel na futbalový zápas, ktorý sme pozerali na veľkej telke, bolo to skvelé, ja - futbalové nemehlo a absolútny futbalový diletant - som sa stretol s Tebou - chodiacou encyklopédiou, taktikom a nadšencom futbalu. Vlastne, ja si už ani nepamätám, kto s kým hral, Ty by si mi to isto s istotou povedal, ale viem, že sme okrem futbalu prebrali v družnej debate všetko možné aj nemožné.

Si jeden z ľudí, ktorých stretnúť bolo pre mňa vždy veľkým povzbudením, nasmiatím sa dosýta, niekedy možno takým milým a neškodným priateľským podpichovaním, s chvíľami neraz až detskej bezstarostnosti. Filmový kotúč života sa krúti naplno, ale každý kotúč má priestor iba na nejaký film, kratší, či dlhší. Ten Tvoj kotúč života zastal v utorok a ja ešte stále nechcem uveriť, že človek môže "odísť" len tak, je to vôbec možné? Koľko starých ľudí stojí pomyslene nad hrobom, koľko ľudí sa trápi v bolestiach, pre ktorých by milosrdná smrť bola vykúpením... Je toľko toho, čo by som chcel s Tebou prebrať, prediskutovať, možno sa nechať nachytať "na hruškách", ale po utorku už to nebude také jednoduché.

Podobný pocit som zažil, keď nám pred tromi rokmi odišla naša kamarátka Maruška z Apolla, vtedy sme spolu s ňou bojovali jej nerovný boj s chorobou, ktorej nakoniec podľahla. Človek sa pýta, prečo? Keď mohol Lazár, prečo nie Maruška, prečo nie Milan? V záľahe miešajúcich sa pocitov, možno hnevu, možno nepochopenia, možno nespravodlivosti, možno ... sa vynára Milanova usmiata tvár a to je moment, kedy si uvedomujem, že Milan mal tu na Zemi misiu, v ktorej je treba pokračovať a je to na nás, aby Milanov odkaz nezapadol do zabudnutia.

V nebi pribudla ďalšia hviezdička. Milanko, bol si vzácny a veľký človek, bolo pre mňa veľkou cťou, že som Ťa mohol spoznať, ako človeka s veľkým a širokým srdcom, aké si mal Ty pre každého. Odpočívaj v pokoji.

 

http://www.kapucini.sk/?show=0&detail=663

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?