15 tisíc štrajkujúcich učiteľov - málo, či veľa?

Autor: Július Žatko | 5.2.2016 o 0:25 | (upravené 5.2.2016 o 15:04) Karma článku: 10,12 | Prečítané:  2338x

V týchto dňoch sme svedkami pohybu v zdravotníctve a školstve. A tak ako jazda na kolotoči je pre niekoho príliš pomalá, zatiaľ čo inému sa z rýchlosti točí hlava, tak aj na pohyb v školstve môžeme nazerať viacerými optikami.

Už to budú dva týždne, čo to v školstve rezonuje štrajkom. Premiér vidí počty učiteľov, ktorí sa zapojili do štrajku, ako zanedbateľné. Hovorí o približne dvoch percentách zapojených škôl. Celkom jasne dáva najavo, že to pre neho nie je zaujímavý počet a samotný štrajk sa stáva predmetom bagatelizácie a relativizácie.

Ak sa na tento štrajk pozrieme v širšom kontexte, ukazuje sa viacero zaujímavých faktorov. Jedným z nich sú pôvodné školské odbory. Ich hlavný predstaviteľ, pán Ondek, aj tak trochu s požiadavkami učiteľov súhlasí, aj sa tak trochu dohodol na sociálnom zmieri výmenou za drobný nárast - držhubné, záslepné - a teda oficiálne štrajkovať nemôže. Porušil by predsa zmier. Odbory majú svojich členov, majú dosah na jednotlivé školy. Keby sa do štrajku boli bývali aktívne zapojili odbory, nepochybne by mal štrajk učiteľov výraznejšiu silu. Ale odbory mlčia... čím to len bude, pán Ondek?

Zatiaľ čo vláda publikuje všakovaké štatistiky o výške platov učiteľov, novinári zverejnili ukážky výplatných pások konkrétnych učiteľov, s rôznymi dĺžkami praxe, ale tie mali do vládou uvádzaných štatistík ďaleko. Ak vezmeme do úvahy, aké nízke platy majú učitelia, mnohí z nich si nemohli finančne dovoliť "prepych" využiť svoje právo na štrajk. Výpadok príjmu by im výrazne zasiahol do rodinného rozpočtu, ohrozil splátky hypotéky, samozrejme, ak im ju banka vôbec schválila.

Pred časom boli naše školy prevedené do pôsobnosti naozaj kade koho. Aj so svojimi problémami a starosťami. Keď príde na lámanie chleba, stačí sa taktne ohradiť: My nič, my muzikanti. Obráťte sa na svojho zriaďovateľa, oslovte mesto. Opačným smerom si asi vieme predstaviť, najmä ak ide o servilného miestneho papaláša, aký veľký môže byť tlak na vedenia škôl. "No, Božka, hádam to tam nejako ukočíruješ". Zástupcovia riadteľov, ktorí by za iných okolností štrajkovali, ale ... "já to tej Božke nemôžem urobiť!" A tak vedenie školy tlačí na svojich pedagógov, pretože neposlušnosť sa nenosí. Stačí  varovne naznačiť, že škola, ktorá sa zapojí do štrajku, dostane znížené finančné prostriedky a ...

Sú učitelia, ktorí sú skvelí. Ale sú aj učitelia, ktorí možno boli skvelí, ktorí by boli skvelí, ktorí by boli bývali skvelí, ale... za tie roky, počas ktorých bolo školstvo vždy niekde na konci, to už možno vzdali. Vyhoreli, majú to len za pár, relatívne sa nepretrhnú a vlastne necítia potrebu niečo meniť. Ale tí učitelia, ktorých vidno v správach, ako moknú na námestí, pred parlamentom, vysvetľujú, agitujú, to sú učitelia, ktorým na tom ešte záleží. To sú učitelia, ktorí pre mňa predstavujú hrdinov týchto dní. Vláda ich označila nálepkou ovečiek, ktoré sa nechali strhnúť zlým opozičným vlkom. Ja však medzi nimi poznám veľa skvelých učiteľov, ktorí teraz cítia, že je čas na zmenu - k lepšiemu.

Sú aj bývalí učitelia, ktorí to už vzdali. Odišli do súkromnej sféry, nádjete ich v bankách, poisťovniach, programujú, auditujú, prekladajú. Nie je to škoda? Kedysi končili učiteľské smery na Fakulte matemtiky, fyziky a informatiky desiatky absolventov, dnes študujú v ročníku traja, piati. Ak sa hovorí o priemernom plate, už sa nehovorí o priemernom veku učiteľov. Ak to takto pôjde ďalej, učitelia postupne odídu do dôchodku, pomrú. Už teraz sa stráca kontinuita, učia mnohí učitelia v dôchodkovom veku, ktorí si takto aspoň trochu privyrobia ku skromnému učiteľskému dôchodku.

Ak trochu na štrajk učiteľov lepšie zaostríme, vidíme takmer 15 tisíc učiteľov z takmer 1000 škôl, ktorí sa zapojili do štrajku. Ten štrajk, ktorý naša vláda tak bagatelizuje a relativizuje, vznikol vďaka aktivistom v školstve, vďaka hŕstke ľuďom, ktorí už nechceli čakať na ďalšie fatamorgány budúcnosti. Ak vezmeme, že sa na učiteľov školské odbory zvysoka vykašľali, ak vezmeme, že mnohí učitelia si nemôžu dovoliť štrajkovať kvôli chýbajúcim financiám, ak vezmeme, že zo strany zriaďovateľov a teda pochopiteľne aj zo strany vedenia škôl je vyvíjaný tlak na učiteľov, ak vezmeme, že štrajk spojil učiteľov vďaka jednej internetovej stránke, doslova a dopísmena na kolene, ak vezmeme...  v tomto kontexte je počet štrajkujúcich učiteľov neuveriteľným, výborným výsledkom. 15 tisíc učiteľov je masa ľudí, ktorí sa po dobe hundrania v zborovniach a kabinetoch odvážila ísť s kožou na trh. Toto sú učitelia, ktorí sa môžu pozrieť na seba v zrkadle, toto sú učitelia, ktorí môžu byť pre svojich študentom vzorom, že človek má bojovať za svoje práva a keď je toho priveľa, treba vyrovnať chrbát.

Chcem povzbudiť učiteľov, organizátorov štrajku, už teraz ste víťazmi! A to aj napriek bagatelizovaniu a relativizovaniu zo strany vlády! Veď pozrite, o čom sa konečne začalo hovoriť! Už nie sú témou dňa migranti, ale hovorí a diskutuje sa o problémoch, ktoré sa až doteraz darilo neschopným a podľa mňa aj kúpeným odborom držať na uzde. Vymklo sa im to z rúk a zjavne nevedia, kam z konopí. Ako mi povedal môj skvelý kamarát, štrajkujúci učiteľ, pocítil úľavu, ktorú prirovnal k pocitom z novembra 1989. Vidno to aj organizovaním diskusných podujatí, stretnutí učiteľov a rodičov, rôznymi podpornými akciami. Školstvo a jeho problémy sú témou, o ktorej sa hovorí, píše, diskutuje. Ilúzia bezproblémového školstva sa rozplynula, bublina praskla. Školstvo je vo svojej nahote a zatiaľ čo premiér sa to pokúša bagatelizovať a relativizovať, učitelia v štrajku neúprosne odkrývajú celú nahotu rokmi podvýživeného školstva.

Peniaze sa nájdu! Stačí, ak sa priškrtia kohútiky, cez ktoré syfónmi odtekajú peniaze, ktoré by sa dali použiť zmysluplne. Povoliť predražené zveráky, pozrieť sa, ako (ne)efektívne sa používajú peniaze v školstve. To by ale znamenalo odstaviť pijavice, ktoré sa pevne držia a sajú si aj z toho mála, čo do školstva tečie. Učitelia, vydržte, ono sa to raz musí zmeniť k lepšiemu. A kedy, keď nie teraz?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?